Filip Adamjak
Volám sa Filip Adamjak, mám 25 rokov a o zrak som prišiel v 18 rokoch. Keďže som oň prišiel počas života, bola to pre mňa veľká a náročná životná zmena, s ktorou som sa s počiatku len veľmi ťažko vyrovnával.
Vyštudoval som gymnázium v Poprade. Po strate zraku som sa začal postupne učiť žiť novým spôsobom. Naučil som sa braillovo písmo, pracovať na počítači pomocou programu NVDA a využívať iPhone s funkciou VoiceOver. Postupne som si osvojil aj rôzne pomôcky, ktoré pomáhajú ľuďom so zrakovým znevýhodnením v každodennom živote. Medzi ne patrí napríklad Pichtov stroj, Braillov riadok a mnoho ďalších.
Strata zraku pre mňa neznamenala iba naučiť sa nové veci. Znamenala aj vyrovnať sa so zmenou života, na ktorý som bol dovtedy zvyknutý. Nebolo to vždy jednoduché a boli chvíle, keď som mal pocit, že už nič nebude také ako predtým. Veľkou oporou mi však bola a stále je moja rodina, ktorá pri mne stála. Dnes mám po svojom boku aj milujúcu manželku, ktorá mi dodáva silu ísť ďalej.
Napriek tomu, že som nevidiaci, snažím sa svoj život žiť naplno a venovať sa tomu, čo ma baví. Medzi moje záľuby patrí spev, história a šport. Jazdím na tandemovom bicykli, venujem sa aplikovanému stolnému tenisu pre nevidiacich a rád plávam. Práve šport mi ukazuje, že mnohé prekážky sa dajú prekonať, keď človek sa odhodlá to skúsiť.
Postupne som pochopil, že strata zraku síce zmenila môj život, ale nemusí určovať jeho hranice.
Život stále môže byť krásny, plnohodnotný a naplnený. A aj ja sa tomu stále učím.
