Mgr. Peter Lecký

programátor organizace Stopka

Úprimne sa priznávam, že na úplne prvý kontakt s tým zázrakom si nepamätám. Pravdepodobne to bolo v izbe niektorého zo spolubývajúcich na internáte zš pre nevidiacich v Brne, alebo možno na vyučovaní. Moja prvá intenzívna spomienka sa viaže na obdobie, keď som ležal v posteli s chrípkou, alebo nejakým podobným nešvárom a Eureku mi zapožičal niekto z vychovávateľov alebo učiteľov nádeji, že ma natoľko zaujme, že zostanem namiesto lietania po intráku s pocitom, že mi nič nie je ležať v posteli a liečiť sa. A podarilo sa. Mal som už vtedy k dispozícii disketu s hrami. Najprv som teda nejaký čas trávil ničením tej chatrnej klávesnice, ktorou Eureka disponovala a zostreľoval som kozmické lode, prechádzal som sa po šiestom dome smrti a podobne, neskôr ma to prestalo baviť a začal som sa zaujímať o to, ako sa také hry dajú vytvárať. Zistil som, ako sa dajú čítať zdrojové kódy hier v Basicu a hoci som v tom čase o programovaní nevedel nič, prekvapivo mi to celé dávalo zmysel natoľko, že ma to zaujalo a začal som si  skúšať písať veľmi jednoduché bezúčelné programy.

Neskôr sme mali možnosť chodiť na krúžok o programovaní pre Eureku (viedla ho vtedy pani Bubeničková), na ktorý som sa prihlásil v nádeji, že sa naučím veľa nového a tak aj bolo. Bolo to veľmi poučné a pravdepodobne v tom čase sa začala moja cesta k povolaniu, ktorým sa aktuálne živým. S odstupom času si myslím, že hlavnou prednosťou Eureky pre programátora začiatočníka bola jej jednoduchosť. Človek mohol veľmi rýchlo zvládnuť problematiku natoľko, že mal pocit, že o tom niečo vie a tí čo chceli a mali aspoň trochu potrebných zručností dokázali v krátkom čase vytvoriť niečo, čo bolo zaujímavé, zábavné, či nebodaj užitočné.

Na strednej škole (konzervatórium v Bratislave) sme so spolužiakom Danom vo voľnom čase venovali hrádkam s Eurekou veľmi veľa času. Programátorské zručnosti sme posunuli trochu viac do systémovej roviny a hoci bolo v tom čase veľmi ťažké zohnať k Eureke nejakú technickú dokumentáciu, ukázalo sa, že čítaním operačnej pamäte na správnych miestach sa napríklad človek môže dozvedieť všetky príkazy basicu, ktoré Eureka pozná. Naopak, prepisovaním niektorých častí pamäte bolo možné z Eureky dostať zvuky veľmi nezvyčajné, jednoducho, vždy bolo niečo nové, čo sa dalo dozvedieť a čím sa dalo baviť. A opäť sa vrátim k tej jednoduchosti 8 bitového zariadenia. Pretože len vďaka nej sme v tom čase mali možnosť nadobudnúť pocit, že sme v niečom „fakt dobrí“ a netušiac, že pokiaľ ide o programovanie, svet je oveľa zložitejší, zazdalo sa niektorým z nás (to už zase hovorím len o sebe), že by bolo fajn skúsiť ísť informatiku študovať a snáď sa tým niekedy aj živiť.

V súčasnosti sa v pracovnom živote potýkam s technológiami, ktoré sú pokiaľ ide o možnosti, zložitosť a rozsah úplne inde. Ak by som si napríklad chcel na Eureke čítať len dokumentáciu k programovaciemu jazyku Java a základným knižniciam, mal by som ju uloženú na viac ako 300 disketách. Doteraz však Eureku považujem za „odrazový mostík“ na ktorý som v živote narazil v správnom čase a dostal som možnosť nahliadnuť do úžasného sveta programovania a matematiky, ktorý ma asi nikdy neprestane fascinovať. Ako aktívny používatelia sme v minulosti často hundrali na nedokonalosti, ktoré Eureka mala, s odstupom času však vyjadrujem pánovi Hudečkovi poďakovanie za ten kus hardvéru a softvéru, na ktorom som sa veľa naučil a na ktorý dodnes rád spomínam.

Navigace